Peterburg
Väčšina rybníkov, ktoré napájajú vodou Petergrof a fontány, sa nachádza v zlom stave, na celej dĺžke vodovodu vznikli početné skládky odpadu – odpadky všade stavaných rodinných domov. Stoky nových stavieb sa dostávajú do rybníkov a kanálov. Úroveň obsahu znečisťujúcich látok vo vode prevyšuje normu desiatky krát. To sa týka najmä rieky Šinkarki, brehy ktorej sú zastavované a do ktorej stekajú kanalizačné vody bez čistenia
Moskva
Na prírodné prostredie obklopujúce mesto vplývajú v Moskovskej oblasti prevládajúce západné a severozápadné vetry. Kvalita vodných zdrojov je lepšia na severozápade mesta, vyššie po toku rieky Moskvy. Dôležitým faktorom zlepšenia ekosystému mesta je zachovanie a rozvoj parčíkov, parkov a stromov vo vnútri dvorov, ktoré v ostatných rokoch značne utrpeli pri bodovej zástavbe.
Na prvom mieste medzi zdrojmi znečistenia Moskvy sú výfukové plyny autodopravy. Ekologický monitoring v Moskve realizuje 39 automatických stacionárnych staníc, ktoré kontrolujú úroveň znečistenia vzduchu. Vo vzduchu je kontrolovaný obsah 22 znečisťujúcich látok.
Medzi ekologicky najčistejšie obvody Moskvy patria Krylatskoje, Kurkino, Mitino, Strogino a Jasenevo. Ekologicky najnepriaznivejšie sú obvody priliehajúce k mestským diaľniciam, takisto stred a juhovýchod Moskvy.
Vo vzduchu Moskvy je zvýšený obsah benzpyrénu, oxidu dusičitého, fenolu a formaldehydu. Vysoká úroveň znečistenia atmosférického vzduchu je zaznamenávaná v blízkosti veľkých diaľnic a priemyselných zón, najmä vo východnej a juhovýchodnej časti mesta. Najvyššia úroveň znečistenia vzduchu je pre umiestnenie Moskovského závodu na spracovanie ropy v hraniciach mesta pozorovaná v obvodoch Kapotňa, Ljublino, Marino. Minimálna úroveň znečistenia je v Krylatskom a v Serebrianom boru.
Znečistenie prízemnej vrstvy vzduchu vo veľkej miere závisí na meteorologických podmienkach. V jednotlivých obdobiach, keď meteorologické podmienky napomáhajú nahromadeniu škodlivých látok v prízemnej vrstve atmosféry môžu koncentrácie častíc vo vzduchu prudko narastať – vtedy vzniká smog.
Znečistenie atmosférického vzduchu v Moskve viedlo k sústavnému nárastu alergických a astmatických chorôb u detí a vysokej úmrtnosti medzi staršími ľuďmi v období letného smogu.
Značný príspevok k zhoršeniu ekologických problémov mesta prinášajú moskovskí vodiči osobnej aj nákladnej dopravy. Často vchádzajú na trávniky a parkujú na nich, roznášajúc tak častice pôdy po uliciach.
Majitelia áut šetria na katalyzátoroch a kvalite paliva. To je jednou z podstatných príčin toho, že podľa poradenskej spoločnosti Mercer bola Moskva priznaná najšpinavším hlavným mestom Európy a obsadila 14. miesto v úrovni znečistenia hlavných miest sveta.
Volgograd
Volgograd je charakteristický ťažkou ekologickou situáciou. Základným znečisťovateľom atmosféry je doprava (70 % exhalátov), najmä automobilová. Medzi priemyselnými objektmi sú charakteristické najväčšími exhaláciami metalurgia a priemysel palív. Viac ako polovica exhalácií pripadá na najjužnejší, Krasnoarmejskij obvod. Najvyššie ukazovatele znečistenia sú pozorované v Krasnooktiabrskom obvode. Celkovo je v meste pozorovaný zvýšený obsah oxidov dusíku, formaldehydu a fenolu.
Volga je hraniciach mesta znečistená, ukazovatele znečistenia vody sa pohybujú od 1,36 do 2,04. Celkový objem odtoku odpadových vôd do Volgy za rok 2003 bol 155,115 mil. m3. 98 % znečistených odpadových vôd prichádza od objektov obecného bytového hospodárstva. Mestské biologické čistiace zariadenia, cez ktoré prechádza hlavný objem odpadových vôd sú umiestnené na ostrove Golodnyj (Hladný). V odpadových vodách, ktoré prešli čistením
na týchto zariadeniach je prekročený medzný obsah zlúčenín dusíka, suspendovaných látok, medi, zinku, fluoridov a fosfátov.
Omsk
V súvislosti s tým, že v Omsku je skoncentrované značné množstvo veľkých prevádzok, ktoré silno znečisťujú okolité prostredie, sa v meste vytvorila nepriaznivá ekologická situácia. Kontrola zmien geochemického pozadia pôsobením technogénnych faktorov je nedostatočne rozvinutá.
Podľa slov náčelníka Správy štátnej kontroly Ministerstva poľnohospodárstva a potravinárstva Omskej oblasti Anatolija Pogorelova pripadá 58 % znečistenia atmosferického vzduchu v meste na dopravu. Z priemyselných podnikov je ekologicky najproblematickejšia Omská tepelná elektrocentrála – 5 fungujúca na uhlie (súčasne na nej bolo vykonaná montáž dvoch filtrov na čistenie dymu). Vo vzduchu mesta sú periodicky zisťované oxid dusičitý, formaldehydy a najčastejšie benzpyrén (produkovaný autodopravou). Pod osobitou kontrolou je v súvislosti s ochranou atmosféry činnosť takých omských závodov ako Omskšina, Omskargegat a výrobnej organizácie Polet.
Ničmenej od roku 2004 sa vďaka komplexu zákrokov realizovaných na ochranu prírody podarilo znížiť úroveň znečistenia atmosferického vzduchu viac ako o 30 %. Od roku 2005 bol Omsk vyčiarknutý zo zoznamu miest Ruska s najväčším znečistením vzduchu. Hodnota ukazovateľa znečistenia atmosféry viac ako 14 hovorí o ekologickej neprijateľnosti obývaného miesta. V roku 1998 bol ukazovateľ 17, v roku 2005 - 10 a v roku 2009 – 8. Takým spôsobom Minsk opustil rizikovú skupinu, v ktorej pobýval v 70-tych – 90-tych rokoch minulého storočia. Tomu napomáhalo uplatňovanie nových technológií čistenia, zosulnenie kontroly zo strany štátnych orgánov a zastavenie niektorých závodov.
Dvakrát do roka prebieha generálne upratovanie mesta s účasťou obyvateľov mesta. V Leninském, Kirovském a Sovietskom administratívnom okruhu pracujú polygóny
pre pochovanie tuhých domových odpadov. V roku 2010 na polygóne začala pracovať linka na triedenie a spracovanie odpadu. V budúcnosti to umožní vzdať sa nevyhnutnosti vyčleňovať ďalšie územie pre umiestnenie skládok.
Celková plocha zelených výsadieb v Omsku predstavuje 12945,43 ha, z nich objekty spoločného užívania zaujímajú 1696,13 ha, zeleň uličnej a cestnej siete – 603,4 ha a mestské lesy – viac ako 1800 ha. Obvodné správy úpravy obsluhujú 170 parčíkov, bulvárov a parkov o ploche okolo 800 ha. Pri tom na každého Omskčana dnes pripadá viac ako 14,1 m2 zelene spoločného užívania.
Mestské prírodné pamätníky Zelenyj klin – Zelený klin (krajinný komplex OmGAU – Omská štátna agrárna univerzita) a Ptičaja gavaň – Ptačí prístav sú unikátne už len preto, že ostali nedotknuté v tak nepriaznivej ekologickej situácii a vydržať nejedno desaťročie.