Transsibírska magistrála
Transsibírska magistrála, (po rusky Транссибирская магистраль, skrátene Транссиб) je najdlhšia nepretržitá železničná trať sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺžku 9 288 km z Moskvy do Vladivostoku na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 v blízkosti Vladivostoku a bola ukončená v októbri 1916 vysvätením mosta cez Amur pri Chabarovsku. Celková elektrifikácia bola dokončená po 74 rokoch dňa 25. decembra 2002.
Každý druhý deň opúšťa legendárny „Vlak č. 2 (Rossija)“ Jaroslavľskú železničnú stanicu a po siedmich dňoch a 9 288 km končí vo Vladivostoku pri Japonskom mori. Na tejto najdlhšej železničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1 777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi Európou a Áziou. Trať prebieha 7 000 km zo západu na východ a 3 500 km zo severu na juh. Pretína prevažne tundru, tajgu a stepné oblasti.
Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.
Transsibírska železnica pretína 16 veľkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.
Na Transsibírsku železnicu sa napája celý rad železničných dráh do Strednej Ázie (Astany, Taškentu, Ašchabatu), do Číny a Mongolska (Ulanbátaru, Pekingu) a aj smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.
Ruská Transsibírska magistrála, najdlhšie železničné spojenie na sveta s dĺžkou 9 300 kilometrov, by sa mala predĺžiť o ďalších 500 kilometrov do rakúskej Viedne. Podľa plánu rakúskych Zelených by sa malo vybudovať predĺženie magistrály do Viedne z juhopoľského mesta Katovice alebo východoslovenského mesta Košice cez metropolu Bratislava. Transsibírska magistrála vedie z Moskvy do ďalekovýchodného Vladivostoku s mnohými vetvami do Strednej Ázie a ďalšími cestami do Poľska a na Slovensko.
Tovary sa tak môžu transportovať na rýchlo rastúce trhy Ruska a Číny dvakrát tak rýchlo, ako to je možné v súčasnosti loďami.
