Energetický dialóg EÚ-Rusko

bol odštartovaný na bilaterálnom summite v októbri 2000 v Paríži. Jeho cieľom je zabezpečiť pre Európu prístup k veľkým ruským zásobám ropy a zemného plynu (Rusko kontroluje tretinu svetových zásob zemného plynu). Dialóg je založený na predpoklade rastúcej vzájomnej závislosti oboch regiónov – EÚ kvôli bezpečnosti dodávok, Rusko pre zabezpečenie investícií a prístupu na európsky a svetový trh (EÚ je zodpovedná za viac ako polovicu ruského obchodného obratu).

Súčasná štruktúra Energetického dialógu má zabezpečiť úzke zapojenie členských krajín EÚ, európskeho energetického priemyslu, i medzinárodných finančných inštitúcií. Štyri tematické pracovné skupiny spájajú viac ako 100 európskych a ruských expertov zo súkromného i verejného sektora, ktorí diskutujú o investíciách, infraštruktúre, obchode i efektívnosti využívania energie, a pripravujú ďalšie návrhy pre Energetický dialóg.

Závislosť či nezávislosť

Pre EÚ je dnes Rusko najdôležitejším zahraničným dodávateľom ropy a zemného plynu. Niektorí komentátori tvrdia, že existuje riziko príliš veľkej závislosti Únie na ruských energetických dodávkach. To by mohlo obmedziť európskych štátnikov v ich kritike nedostatkov demokracie, či rešpektovania ľudských práv v Rusku.

Na druhej strane je EÚ pre Rusko najdôležitejším hospodárskym partnerom. Bilaterálny obchod sa v roku 2004 rovnal 96,55 miliardám eur. Viac ako 60% príjmov ruského exportu pochádza z energie (najmä ropa a zemný plyn), väčšina je exportovaná do Únie. Rusko je tak závislé od EÚ rovnako, ako Únia od Ruska. Európska energetická závislosť sa v blízkej budúcnosti ešte zvýši, nakoľko ťažba v Severnom mori bude vyčerpávaním zásob klesať. Podľa oficiálnych odhadov bude Únia v roku 2030 dovážať viac ako 70% spotreby.