Na porovnanie:  Cena elektrickej energie vyrobenej v uhoľných elektrárňach USA 4,5 – 6 centov za kilovat hodinu. Priemerné náklady na elektrinu v Číne predstavovali 4 centy za kilovat hodinu.

Pri zdvojnásobení výkonov vybudovaných veterných elektrární,sa cena vyrábanej elektrickej energie  sa znižuje o 15 percent. Očakáva sa, že náklady sa ešte znížia o 35 až 40 percent ku koncu roku 2006. Začiatkom 80-tych rokov, náklady veternej elektriny v USA predstavovala 0,38 dolárov. V marci roku 2006 Earth Policy Institute (USA) oznámil, že v dvoch oblastiach  USA bola cena veternej elektrickej energie nižšia ako cena bežnej energie. Na jeseň roku 2005 kvôli rastu cien prírodného plynu a uhlia, cena veternej elektriny bola nižšia ako cena elektrickej energie,ktorá bola vyrobená z tradičných zdrojov. Spoločnosti Austin Energy z Texasu a Xcel Energy z Colorada ako prvé začali predávať elektrickú energiu, vyrobenú z vetra, lacnejšie ako elektrickú energiu vyrobenú z tradičných zdrojov.

Ďalšie ekonomické problémy

Veterná energetika je neregulovateľný zdroj energie. Výkonnosť veternej elektrárne závisí od sily vetra, čiže od faktora, ktorý sa stále mení. Tomu zodpovedá veľká nerovnomernosť výdaja elektrickej energie z veterného generátora do energetického systému počas dňa, týždňa, mesiaca, roka a rovnako aj v rozpätí viacerých rokov. Ak berieme do úvahy, že samotný energetický systém má rôznorodosti v záťaži (piky a prepady energetickej spotreby ), ktoré prirodzene, nemôže veterná energetika regulovať, zavedenie značného podielu veternej energetiky do energetického systému spôsobuje jej destabilizácie. Samozrejme, veterná energetika využíva rezervy výkonu v energetickom systéme (napríklad, v podobe elektrární s plynovými turbínami) a rovnako využíva mechanizmy vyrovnávajúce rôznorodosti ich výroby ( v podobe GES alebo GAES). Táto vlastnosť veternej energetiky podstatne zdražuje získanú elektrickú energiu. Energetické systémy  s veľkou neochotou zapájajú veterné generátory do energetických sietí.Táto skutočnosť vyústila v nevyhnutnosť prijatia zákonov ktoré zaväzujú ich dodržiavanie.

Problémy v sieťach a dispečingu energetických systémov kvôli nestabilite práci veterných generátorov sa začínajú až po tom, keď dosiahnu 20-25% podiel zo všeobecne ustanoveného výkonu systému. Pre Rusko je to ukazovateľ blízky hodnote 50 tisíc – 55 tisíc MW.

Podľa španielskych spoločností Gamesa Eolica a WinWind presnosť prognóz prevyšuje 95% výdaja energie veternými elektrárňami pri plánovaní v hodinových intervaloch na trhu  alebo v spotovom režime.

Malé ojedinelé veterné inštalácie môžu mať problémy so sieťovou infraštruktúrou, keďže cena elektrického prenosu a rozvodne na zapojenie do energetického systému môže byť veľmi vysoká. Problém je čiastočne riešený, ak sa veterné zariadenie pripája do miestnej siete, kde sú energetickí spotrebitelia. V tom prípade sa využíva silové a rozdeľovacie zariadenie, ale VES vytvorí vzdutie výkonu,ktorý znižuje výkon.

 Transformovňa a vonkajší prenos elektriny sú menej zaťažené, hoci všeobecné využitie výkonu môže byť vyššie.

Veľké veterné zariadenia sú skúšané značnými problémami s opravou, nakoľko výmena veľkých dielov ( lopatky, rotory a i.) vo výške viac ako 100 m sa javí ako zložité a drahé opatrenie.

Ekonomika malej veternej elektrárne

Použitie veterných generátorov na výrobu elektrickej energie v Rusku v každodennom živote  pre malospotrebiteľov sa javí málo účelným z týchto dôvodov:

•        Vysoké náklady invertora ~ 50% nákladov celého zariadenia (používa sa na premenu striedavého alebo jednosmerného prúdu prijímajúceho od veterného generátora v ~ 220V 50Hz (a jeho synchronizácii fázy s vonkajšou sieťou pri paralelnej práci generátora)

•        Vysoké náklady akumulátorových batérií – okolo 25% ceny zariadenia (používajú sa v kvalite zdroja bezproblémového napájania pri chýbajúcej alebo vypadnutej vonkajšej siete)

•        Na zabezpečenie spoľahlivého elektrického vybavenia v takomto  zariadení sa musia dodatočne vybaviť diesel-agregátormi.

V súčasnosti nehľadiac na rast cien energie, sebestačnosť elektrickou energiou pre spotrebiteľa súvisí od spoľahlivých a stabilných elektrických zariadení.

Základnými faktormi fungovanie veterných generátorov sú:

•        Nevyhnutný príjem elektrickej energie použitím invertora výkonom ~ 220V 50Hz

•        Nevyhnutnosť činnosti akumulátorov na určitý čas 

•        Nevyhnutnosť dlhotrvajúcej činnosti dieslového agregátu

V súčasnosti  je  ekonomicky najvýhodnejší  príjem za pomoci veterných generátorov pomocou trubicových elektrických ohrievačov na teplo, na ohrev obydlia a na dodávku horúcej vody. Táto schéma má niekoľko predností:

•        Kúrenie je hlavným spotrebiteľom energie v každej domácnosti v Rusku

•        Schéma generátora vetra(vetrogenerátora) a kontroly automatizácie sa radikálne zjednodušuje

•        Schéma automatizácie môže byť v najlepšom prípade  zostrojená z niekoľkých relé

•        Čo sa týka kvality akumulátora, je možné používať obyčajný bojler s vodou na kúrenie a zásobovanie teplou vodou

•        Spotreba tepla nie je tak potrebná na kvalitu a plynulosť priebehu:

Teplotu v miestnosti je možné  udržovať vo veľkom rozpätí: 19 až 25°  a v bojleroch, kde sú zásoby teplej vody je to 40-97°  bez straty pre spotrebiteľov

Ekologické aspekty energetiky vetra( veternej energetiky)

Emisie

Generátor vetra(veterný generátor) s výkonom 1 MW znižuje každoročné emisie 1800 ton CO2, 9 ton SO2 a 4 tony oxidu dusíka.

Podľa hodnotenia Global Wind Energy Council svetová veterná energetika k roku 2050 nechá znížiť každoročné emisie CO2 na 1,5 miliardy ton

Hluk, šum

Veterné energetické zariadenia vyrábajú dva druhy hluku:

•        Mechanický hluk je hluk na základe fungovania mechanických a elektrických   komponentov( pre dnešné veterné zariadenia to prakticky chýba, ale vo veľkej miere sa nachádza vo veterných zariadeniach staršieho typu)

•        Aerodynamický hluk je hluk od pôsobenia vetra a lopatkami zariadenia(           zvyšuje sa pri otáčaní sa lopatky práve vedľa veže veternej turbíny)

V dnešnej dobe sa na zisťovanie úrovne hluku využívajú iba výpočtové metódy.

Metóda priamych meraní nám nedáva presné  informácie o hluku veterných zariadení, preto nie je možné  efektívne oddeliť  hluk veterného zariadenia od hluku samotného vetra.